Club penguin
Knihovna |
Neko
Príbehy tučniakov 08 Úvod Táto kniha bola vydaná v roku 2008. Napísali ju traja ľudia (Chochypop, Sammysays a Lolliepops10), čo hrajú CP. Deň, kedy môj puffle vyrazil za dobrodružstvom Môj puffle Pikles bol stále namočený do nejakého problému. Ale s žiadnym pufflom niesom radšej ako s Piklesom. Na ostrove bolo krásne jarné ráno. Vzduch bol svieži a krásny na žiariacom slnku. Naklonil som sa k môjmu zelenému pufflovi Piklesovi a spoločne sme sa rozlúčili s ostatnými pufflami a vyšli sme do snežnej, rozprávkovej krajiny Clubu Penguin. Pikles poskočil a veľkým skokom ma predbehol. Mal som naplánované ísť do Docku a stretnúť sa tam s mojim kamarátom, aby sme si natrénovali hádzanie snehových gulí na veľkú snehovú guľovačku s červeným tímom. Ale v tom Pikles začal utekať dopredu. Vybehol tak rýchlo, až mi vytrhol vodítko z ruky a upaľoval preč do les, do stredu divočiny ostrova. Začal som za ním čo najrýchlejšie utekať a začal ho beznádejne hľadať, ale nedal sa nikde nájsť. Medzitým si Pikles užíval neobyčajnú slobodu a putoval medzi obrovskými, zasneženými stromami. Po troch hodinách prechádzania divočinou, prišiel k veľkej jaskyni. Nazrel dnu, nesmierne zvedavý čo tam uvidí. Vnútro jaskyne vyzeralo ako veľmi, veľmi, veľmi dlhý koridor. Pikles sa vnútri stratil a medzitým sa mu začalo cnieť a začal plakať. Zrazu sa v temnote zjavila tmavá postava. „Haló?“ ozval sa veľmi priateľský hlas. Modrý tučniak vystúpil z tieňa. Bol to Gary! „Oh, ahoj maličký pufflík!“ Gary sa ohol k tomu úžasnému pufflovi. „To je ale náhoda! Ja som práve hľadal nejaké malé stvorenie k otestovaniu môjho nového vynálezu!“ pokračoval. Bez ďalšieho slova uchopil Piklesa jeho plutvami a obidvaja vyšli von z tej temnej jaskyne. Gary doniesol Piklesa k vonkajšiemu testovaciemu miestu, kde niečo začal pripravovať. „Si pripravený, malý pufflík?“ Gary položil otázku a uvelebil Piklesa v malej kabínke. „Toto je Vystrelovač pufflov 1002!“ povedal hrdo. „Dostane to puffla domov rýchlejšie, než by si stihol žmurknúť!“ a stlačil páku. „Pripraviť sa, pozor, TERAZ!“ dotlačil páku úplne dole a vystrelil celú kabínu aj s Piklesom vysoko do vzduchu. V tú chvíľu som práve stál v strede hôr, hľadajúc Piklesa, v strede divočiny, keď v tej chvíli sa kabína začala približovať s hlasným BANG! Pribehol som k tej malej železnej lopte. Začal som sa veľmi úzkostlivo pozerať cez oškreté sklo, a zbadal som malú guličku našuchorenej srsti, ktorá vyzerala veľmi unavená. V tej chvíľke som už vedel, že je to on. „PIKLES!“ zakňučal som, zdvihol som ho hore a začal som sa s ním maznať. Vzal som ho na vodítko a spoločne sme odišli domov. Neskôr k nám prišiel Gary, aby mi celý príbeh prerozprával. Už nikdy nepustím Piklesa z dohľadu. Koniec Vždy pripravenýTajná misia bola pridelená mne. Tušil som, že to bude niečo veľké. Povedali mi, aby som prišiel sám a nikomu nepovedal, kam idem. Napätie stúpalo, ako som sa približoval ku HQ. „Agent, ste jediný, kto je dostatočne kvalifikovaný, aby mohol prijať takto nebezpečné poslanie.“ povedal Gary dôstojným tónom. „Povedz mi viac.“ bola moja odpoveď. Snažil som sa, aby môj hlas neznel príliš dychtivo. „Traja z našich najlepších agentov sa včera vydali tiež na túto misiu a už nevrátili.“ Ucítil som zlé myšlienky v ľavej plutve. V mojej ľavej nohe vždy trochu trhalo keď boli nablízku nejaké problémy. „Kam sa stratili?“ spýtal som sa. „Dostali sme správu, že je Pizza Parlor poničený, tak sa tam išli pozrieť a našli stopy smerujúce do Forestu. Potom sme stratili spojenie.“ vysvetlil Gary. „Tu, vezmi si toto. Je ešte v puzdre.“ povedal a podal mi Jet Pack. Rozhodol som sa, že bude najlepšie si ho hneď nasadiť. Okamžite som zamieril k Pizza Parloru a začal som majiteľovi dávať niekoľko otázok. „Prišli sem a spýtali sa ma čo som videl. Potom začali prehľadávať okolie.“ odpovedal. Gary mi nedal zoznam podozrivých, preto som začal pátrať. Keď som išiel preč, ozval sa nejaký vŕzgavý zvuk, vychádzajúci z Lighthousu. Bol som nútený nájsť zdroj, ale bol to iba Rockhopper, ktorý zoškraboval ľad z Migratoru. Rozhodol som sa vydať do Forestu. Zrazu som zbadal tmavú figúru pohybujúcu sa medzi stromami. Ticho ako myška som sa k tomu priblížil. Zahliadol som niečo, čo vyzeralo ako čierny puffle. Potom som zrazu niečo začul. Rozbehol som sa do Cove, odkiaľ to prichádzalo. Rozhliadal som sa, ale nevidel som nič, čo by vzbudzovali môj záujem. „Pomoc!“ zašepkal chrapľavý hlas a uvidel som jedného z agentov pri chate so surfami. Rýchlo som ho prehliadol kvôli zraneniam ale bol v poriadku. „Čo sa stalo?“ spýtal som sa so strachom o vyčerpaného tučniaka. „Kontrolovali sme Forest, keď sme začuli hluk a potom nás zmietla vlna.“ povedal chrapľavo. „Môj hlas bol príliš slabý, než aby som mohol zavolať pomoc.“ Skúšal som sa ho moc nevypytovať, aby sa jeho hlas úplne nestratil. !Kde sú ostatný?“ spýtal som sa. „Neviem. Počul som niečo ako roh, ale potom som omdlel.“ pokúsil sa povedať viac, ale utíšil som ho. „Dostanem ťa do Ski Lodge, zahrejem ťa a odpočinieš si.“ Poďakoval mi za jeho záchranu a pokračoval som v pátraní. Bez výsledne som hľadal ostatných agentov. Hľadal som na pobreží pri Dock. Keď som tam dorazil, bol som šokovaný, z toho čo som uvidel. Na zemi ležal opustený Ski Phone a loď ktorá väčšinou býva zakotvená, bola preč. Potom som si všimol pohyb v strede oceánu. Boli to zvyšný dvaja agenti! „Došlo nám palivo, prosím, pomôžte nám!“ kričali. „Jasné!“ volal som späť. Rýchlo som naštartoval Jet Pack. „Prečo ste tu?“ spýtal som sa, keď som sa vznášal nad loďou. „Vlna nás vyhodila von na brehu Cove. Náš spolucestujúci agent sa nedal nikde nájsť, takže sme sa rozhodli pozrieť po okolí.“ povedal jeden z nich. “Dobre, ten tretí tučniak je zachránený a uložený v Ski Lodge, takže poďte do bezpečia.“ povedal som a chytil som ich za ruky. „Teraz vás zdvihnem do vzduchu.“ povedal som a letel som s nimi na pevninu. „Veľmi ti ďakujeme!“ povedali. Vrátili sme sa do HQ. Gary bol veľmi prekvapený mojim veľkým činom a dodal: „Výborná práca, agent!“ Len som sa zasmial a povedal: „Vždy pripravený!“ Koniec Moja party od pufflaNajlepšia party akú som zažila bola, keď ma puffle prekvapil tým, že usporiadal party pre mňa. Začalo to v jeden zimný deň, keď som išla k iglú veľmi smutná. Mala som mať narodeniny a nikto mi ešte nepoprial. Každý rok mi kamaráti posielali pohľadnicu na narodeniny, lenže som čakala týždeň a žiadna pohľadnica neprišla. Pokračovala som pracovaním v Coffee Shope, kde som si zahrala aj nejaké hry. Chcela som tento rok urobiť na party diskotéku, ale od tej doby, čo nebývam s priateľmi, nemám koho pozvať. Tak som išla smutne domov a môj puffle Billy sa mi hneď pritisol k plutve. Išla som za ním, ale zablúdil. Ten môj puffle sa stratí všade, dokonca aj v mojom iglú. Keby môj puffle vedel hovoriť s tučniakmi, mala by som sa aspoň s kým porozprávať a nebola by som taká smutná. Druhý deň ráno som sa zobudila a bola som prekvapená, lebo som nič nevidela. Skúsila som otvoriť oči, ale boli zaviazané. Toto môj puffle nemohol urobiť, lebo nemá ruky. Musel to byť tučniak. Vstala som a plutvami som si dala dole šatku z očí. Hneď ma oslnilo žiariace slnko. Sedela som na snehu, takže som musela zaspať vonku. Bežala som dnu vziať si pizzu, ale prekvapil ma môj puffle Billy, keď do mňa narazil. Sedel mi na hlave a zakrýval mi tak výhľad do môjho iglú. „Čo to robíš ty...“ ale nestihla som dokončiť vetu, pretože sme do niečo začula v iglú a tak som do neho vošla. „PREKVAPENIE!“ Zrazu som bola obklopená svojimi priateľmi. Bola to sranda. Môj kamoš Cupcakes10 bol prezlečený za Rockhoppera! Takto sme sa zabávali celú noc a ja som si konečne začala trochu užívať život vďaka môjmu pufflovi. Príbehy tučniakov 07 Predvohor Táto kniha bola vydaná v roku 2007. Napísali ju traja ľudia (Orantango, Comoica a Icmer), čo hrajú CP. Panika v Pizza Parlore Cesar išiel do Pizza Parloru. Penguin Band mal mať v Towne koncert a nikto nehovoril o ničom inom. „Dnes bude nudný deň.“ hovoril si vedúci Pizza Parloru, keď zamyslene sledoval tučniakov všetkých farieb, ako chodia vonku. Vzdychol si, vstúpil do salónu a posadil sa k stolu. Čašník Darsen k nemu prišiel. „Cesar, môžem si vziať prestávku? Vieš, že dnes moc tučniakov nepríde.“ Cesar mávol plutvou smerom ku dverám. „Tak bež.“ povedal. Cesar vedel, že keď príde Penguin Band, málo kto sa bude obťažovať do Pizza Parloru prísť. Darsen si dal dole zásteru a ďakoval Cesarovi. „Ďakujem! Ďakujem! Vždycky som chcel vidieť Penguin Band!“ Rozbehol sa ku dverám. Cesar len pretočil oči. V kuchyni bola nuda. Po pätnástich minútach počul vchádzať nejakých tučniakov. „Kto to len môže byť? Každý tučniak v meste je na koncerte, okrem mňa samozrejme.“ povedal Cesar. Cesar sa išiel zoznámiť s hosťami. To bolo prekvapenie, keď videl G-Billa, Frankyho a celý Penguin Band stáť priamo pred ním. „Hej, pane! Stratili sme cestu do Night Clubu a Franky už začína vrčať.“ povedal smejúci sa G-Billy. „Tučniaci musia jesť! Prečo my nemáme pizzériu?“ pýtal sa Franky a olizoval sa. Cesar zostal v šoku a povedal: „Je to smutné, ale tučniaci zabudli na jedlo! Dne som nevidel iného tučniaka ako môjho čašníka.“ Cesar sa posadil na okraj schodu a zatrepal hlavou. Franky sa pozeral na Cesara. „Hej! Mám nápad!“ povedal, vyskočil na schod a rozhliadol sa okolo. Zbadal pódium a povedal: „Budeme hrať tu! Môžeme tu jesť, robiť show a Cesar bude mať dosť zákazníkov. „Ach Franky. To je najlepší nápad, aký si kedy mal. Naše nástroje sú vonku. Ide sa chystať!“ povedal G-Billy a vybehol von, zatiaľ čo Cesar prekvapene sedel. Franky zoskočil zo schodu a pozrel na Cesara. „Neseď tu. Bež variť! Čoskoro sa to tu zaplní! Idem všetkým povedať, že hráme tu. Cesar sa usmieval. „Moc ti ďakujem, Franky!“ Išiel do kuchyne tak rýchlo, ako mu to jeho plutvy dovolili, a začal robiť syrové pizze. Zrazu začul zvonček, ktorý sa ozve vždy, keď sa otvoria dvere. Pozrel sa na zákazníkov, ktorý sa hromadili v salóne. Väčšina zákazníkov chcela pizzu s rybičkami, riasami, syrom a ostrou omáčkou. Cesar nestíhal. „Nemôžem dúfať, že príde Darsen.“ povedal si Cesar. Po tom, ako Cesar urobil sto pízz, Penguin Band hral svoju poslednú pesničku. „Wow! To bola show! Bol to hit!“ povedal G-Billy s úsmevom. „Viete čo bol najväčší hit? Cesarove pizze! Každý ich miluje! Ale my už musíme ísť, lebo sme unavený.“ povedal. Keď Penguin Band odchádzal, Franky potriasol Cesarovi plutvou. Cesar mu na oplátku dal tu najväčšiu pizzu, akú kedy urobil. „Tak nabudúce.“ volal Franky cez rameno. „To bol deň! Zoznámil som sa s Penguin Bandom a urobil som tie najlepšie pizze.“ povedal si Cesar, sadol si a dal si kus pizze. Zanedlho prišiel Darsen. Bol pekne rozzúrený a hovoril: „Pane, išiel som do Night Clubu, ale Penguin Band tam nebol! To je moc zlé. Ale aj ja som mal určite lepší deň ako ty, čo Cesar?“ povedal Darsen a sadol si vedľa Cesara. Cesar sa len usmieval. „Pravdepodobne.“ Koniec Dobrodružstvo na Jet PackuBol nádherný deň v Clube Penguin. Slnko svietilo a fúkal ľahký vetrík. Bol to perfektný deň pre lietanie s Jet Packom. Comoica sa rozlúčila so svojimi pufflami, zavrela dvere a vyšla k The Beach. Milovala vôňu mora a morskú soľ. Pred lietaním sa pozrela do teleskopu. „To je Migrator! Rockhopper prichádza!“ kričala s potešením. Zrazu dostala skvelý nápad kam by mohla zaletieť. Rozletela sa na východ, aj keď jej cesta viedla na západ. Odštartovala z Lighthousu priamo k lodi! „Juchú!“ zakričala a začala si spievať. „Letím za sedem morí za Rockhopperom a Yarrom. Na Jet Packu sa vznášam vo vetríku...“ chichotala sa sama sebe. Nikdy nebola dobrá v skladaní pesničiek, zvlášť v rýmoch. Za pätnásť minút mala problém s realizovaním jej plánu. Loď bola oveľa ďalej, než si myslela. Išla proti vetru, letela pomaly dolu a vietor ju odfukoval preč z trate. Najhoršie však bolo, že na tejto trati nebol žiadny benzín. Videla, ako bliká červená kontrolka, že je príliš málo benzínu. Jet Pack bude prázdny za 10, 9, 8, 7... Chvíľu padala, ale v momente nasadila extra rakety. Lighthouse ani nebolo vidieť, ale loď bola ešte ďalej. „Možno sa ešte môžem vrátiť späť.“ premýšľala. Náhle začula ten najhlbší, najhlasnejší a najstrašidelnejší ale aj najkrásnejší zvuk, aký kedy počula. Ten zvuk sa ozýval všade okolo jej. Pozrela do vody. Nič tam nebolo. Zmätená letela nižšie. „Kto je tam?“ spýtala sa Comoica a hlas sa jej trochu triasol. Bála sa byť tak blízko vody. Ten, kto vydával ten zvuk, mohol byť nebezpečný. Potom to počula znovu. Bolo to mäkké, ale tentokrát o veľa hlbšie. „Čo tam je?“ zaujímala sa. Posledný pokus zistiť čo sa deje bol najlepší. Keď sa dotkla vody, zbadala obrovský tieň, ktorý sa vynáral smerom k nej. Bola vystrašená a vystúpila hore. Vyzeralo to ako veľryba. Comoica zahliadla ústa. Neboli tam žiadne zuby. S úľavou si vzdychla. „Sú tam len veľrybie kostice. Bolo unáhlené sa takto vystrašiť.“ povedala si a pokračovala ďalej v ceste. Postupne sa zdvihli oceánske vetry a bolo veľmi ťažké lietať. Comoica bola akoby hádzaná hore a zase dole. Bolo to ako na Ridge Rune na Slede, kde ste nemohli ovládať vašu jazdu, a toto všetko by ste zvýšili dvadsať krát, a vy máte asi predstavu o tom, ako Comoica lietala. Vrchol toho všetkého bolo, že jej benzín zasa dochádzal. Vypla rakety. Nikde nebol nikto, kto by jej pomohol. Potom zbadala, že Migrator je priamo pod ňou. Predtým nevedela, že je loď priamo poď jej plutvami. Jediný problém bol s pristavaním. Zrazu sa zjavil Yarr a odrážal sa hore na plachty. Zdalo sa, že mu vietor vôbec nevadí. Zaškeril sa na Comoicu, akoby chcel povedať: „Ahoj kamarátka! Vítaj na palube Migratoru!“ Comoica sa nahlas rozosmiala a chitila sa stožiara. Červený puffle ju viedol dole. Keď sa postavila na palubu, Rockhopper ju pozdravil. „Ahoj! Čo tu robíš?“ Comoica mu povedala jej príbeh. „Argh! To si doletela rýchlo.“ povedal. „Prídem do prístavu v Clube Penguin pozajtra. Máš spotrebovaný všetok benzín?“ spýtal sa. „Úplne. Nemáš nejaký extra benzín?“ spýtala sa. Bohužiaľ nemala šťastie. Ale Rockhopper ju potešil. „Vyzerá to, že sa budeš musieť plaviť so mnou.“ Jej vzrušenie náhle stúplo. „Čo moji pufflovia? Oni sú hladný!“ „Môžem sa o nich postarať.“ povedal Rockhopper a žmurkol. „YARR!“ kričal Rockhopper. O pol hodinu neskôr zbadala blížiacich sa pufflov k lodi. Čierny bol ako ohnivá guľa, zelený s jeho lietajúcou čiapkou, fialový v bubline, ružový mával švihadlom tak rýchlo, že to vyzeralo ako vrtuľa a červený puffle mal na hlave helmu. Malý modrý puffle plával po vlnách na loptičke. Zelený puffle zamieril dole a pristál na palube. Comoica každého predstavila Rockhopperovi. Išli k Yarrovi, ktorý ich naučil, ako vyšplhať na stožiar. Migrator sa čo najrýchlejšie plavil späť ku Clubu Penguin. Comoica nikdy nezabudla na jej divoké dobrodružstvo na Jet Packu a ako sa zoznámila s Rockhopperom. Koniec Legenda o zlatom pufflovyV Clube Penguin bol snežný deň a jeden tučniak kopal zlato. Držal dláto v ľavej plutve a kladivo v pravej plutve. Sekal do skaly dlátom a zrazu videl cupitať chlpatú žltú vec. „Heuréka!“ zakričal. „Vyzerá to ako zlatý puffle.“ povedal si pre seba a zavolal novinára. Druhý deň vyšli noviny a ako titulok na hlavnej stránke bolo napísané: V Mine bol nájdený zlatý puffle. Tučniak Icmer si prečítal celý článok a bol šokovaný. Utekal priamo do Penguin Times. Videl malého bucľatého tučniaka sediaceho za stolom, kde bol nápis “NERUŠIŤ!“. Išiel smerom k vydavateľovi a povedal: „Prepáčte mi, ale...“ bol však prerušený vydavateľom skôr, ako mohol skončiť. „Prečítajte si nápis.“ Povedal bucľatý tučniak. „Ale pane, je to dôležité!“ povedal Icmer. „Čítajte mi z pier: z-m-i-z-n-i-t-e!“ povedal tučniak. Icmer bol veľmi netrpezlivý. Zakričal vydavateľovi priamo do tváre: „Moje domáce zvieratko bolo nájdené v Mine a je to starodávny druh zlatého puffla!“ „Woah!“ vzdychol si vydavateľ. „Nemusel ste kričať.“ „Bol to dosť dobrý nápad, pretože ste ma nechceli počúvať a musel som zapojiť svoj hlas.“ namietal Icmer. Vydavateľ ignoroval Icmerov komentár a pokračoval: „Hovoril ste niečo o zlatom pufflovi?“ „Poviem vám ako sa to stalo: Bolo krásne Nedeľné Ráno. Išiel som nakŕmiť svojho puffla a cestou som uvidel žltú farbu, kúpil som ju a omylom som ju vylial na moje domáce zvieratko. Nemal som peniaze na to, aby som ho vykúpal a tak sme sa vydali do Cave tu farbu zmyť. Ale keď sme išli a boli na ceste ku Cave a nemal som vodítko, z ničoho nič začal kopať dieru do snehu. Išiel som ho zastaviť, ale už bolo neskoro a zmizol v snehu. „Týka sa ťa to?“ spýtal sa vydavateľ dosť nezaujato. „Áno, samozrejme.“ odpovedal Icmer. „Hmm...je v klietke tamto.“ Povedal vydavateľ. Icmer išiel pre svojho puffla, ktorý sa triasol obavou. „Urobil si zo mňa veľmi slávneho tučniaka.“ povedal, keď otvoril klietku a vzal si svoje domáce zvieratko. Zlatý puffle bol rád, že je Icmer zase jeho pán. A od tej doby Icmer namáča svojho puffla do zlatej farby a ani nemyslí na to, ako ju zmyť, aby svojho puffla zase nestratil. |
